Toner do tlačiarne

Prihováram sa znova po mesiaci. Nič markantné vo vývoji situácii na Blízkom východe nenastalo. Nejaké rakety, drony, sirény a 80 tisíc ľudí mimo svojich domovov je už taká nejaká realita. Ja sama som sa tak nejak potĺkala medzi koncom sveta a úplnou pohodou. Opisom svojho života a opisom situácie neznamená, že sa sťažujem, nedajbože ľutujem. Píšem tieto slová, pretože cítim, že je to potrebné zdôrazniť pre ľudí, ktorí to vlastne aj tak nepochopia. Čiže len taký výkrik do hnilého prázdna, ktoré našu zemeguľu obalilo nenávisťou v posledných mesiacoch.

Tu ale zastavím svoj prúd negatívnosti. Dnes sa rozpíšem na tému kupovania toneru do tlačiarne v Izraeli. Táto téma si skrátka zaslúži jednu samostatnú kapitolu v mojom blogu.

Približne raz za polroka mi skončí toner v mojej tlačiarni. Tlačím naozaj kvantá dokumentov vo svojej práci. Značku tlačiarne neprezradím, ale ak je tu nejaký výrobca tlačiarni a chcel by si spraviť dobrú reklamu, nech sa mi ozve. A ak nie si výrobca tlačiarní, môžeš podporiť moju tvorbu kávičkou tu.

Každopádne minulý týždeň mi skončil toner a ja som vedela, že budem musieť znova absolvovať ten kolotoč objednávania toneru. Snažila som sa obrátiť na viaceré firmy, ale problém bol vždy ten istý. Čiže aj minulý týždeň som zavolala dodávateľovi a hovorím mu:

„Ahoj Shlomi, tu je Diana,“ už sa poznáme po mene. Teda aspoň sa tak po každé tvári. Izraelčania sú totiž naozaj skvelí obchodníci a človek má pri nich pocit, že je jediný zákazník.

„Shlomi potrebujem toner, ale chcem znova zdôrazniť, že chcem originálny toner. Nechcem ten fejkový, ktorý vydrží pár týždňov,“ zdôraznila som, aj keď som tušila, že to bude znova zbytočné. Shlomi sa mi zadušoval za všetky jeho tri deti, čo je priemerný počet detí v Izraeli, že na stopro mi bude doručený len a len originálny toner. Zaúčtoval mi aj vyššú sumu samozrejme, lebo ten originál od výrobcu tlačiarní (znova miesto na reklamu:D) stojí viac.

Čo si myslíte? Aký toner mi doniesol kuriér? Samozrejme, že fejkový.

Vždy a dookola to isté. Niežeby to robili naschvál, proste majú nejaký debilný systém. Aj som sa ich na to pýtala, prečo sú takí lajdáci. Odpoveď bola, že vraj som jedna z mála, ktorá kupuje originál. Všetci vraj všetci kupujú tie fejky.

Čiže som pozdravila kuriéra a povedala, že to môže zobrať naspäť. Čo spravil kuriér? Dal si dole helmu z hlavy a zaparkoval uprostred chodníka svoj skúter. Vytiahol telefón a povedal, že to ide overiť. Takže zavolal Shlomimu, ale Shlomi už hovoril s iným zákazníkom. Kuriér objemnejších rozmerov, spotený viac ako chlap v tureckej saune, si utrel z čela pot a ja som sa modlila, aby sa mi tiež nejaká kvapka neušla. „Nemusím tu byť, over si to. Keby si niečo potreboval, tak zavolaj,“ povedala som milo kuriérovi. V Izraeli neexistuje vykanie, preto som tykala. Tiež rozprávame stručne bez „Prosím Vás pekne“ a „Boli by ste takí láskaví“. Sme tu takí drzí na seba, no zároveň veľmi srdeční. Taký paradox, ktorý sa ťažko vysvetľuje.

Vyšla som hore do bytu a Shlomi s kuriérom sa týždeň neozvali. Po siedmych dňoch, keď som znova zasadla za počítač, že idem tlačiť, som si spomenula, že sme sa nedostali do bodu B. Druhý level objednávania spočíval totiž v tom, že som mala dostať ten originálny toner. Znova som vytočila Shlomiho, lenže nejaká Efrat mi oznámila, že Shlomi je na dovolenke. Jedným dychom aj doplnila, že, že mi posiela kuriéra s tonerom. Znova som jej prízvukovala, že chcem originál.

Čo myslíte? Čo mi Efrat poslala kuriérom? Áno, fejkový.

Keď kuriér dorazil, pozdravila som ho pozdravom „BYE“ Pochopil, a ani neoveroval. Rovno to otočil, lebo si ma ešte pamätal. Hromžila som celú cestu zdola výťahom až k prázdnej tlačiarni. Asi po polhodine mi zazvonil telefón. Ozval sa v ňom Shlomi z dovolenky, že sa chce ospravedlniť, ale nemajú originál. Že bude až budúci týždeň.

Do tretice všetko dobré, alebo ako sa hovorí hebrejsky „PAAM SHLISHIT GLIDA“. V doslovnom preklade to znamená, že na tretí raz bude zmrzlina. Zmrzlina síce nebola, ale prišiel originálny toner.

Takto to nejako ale chodí na celom Blízkom východe. Nieže by ťa naschvál odrbkávali, ale človek si musí dávať pozor, akú službu a tovar dostane. Keď nedostane, čo chcel, tak sa ozve. Niekedy treba aj kričať. A keď sa ťa niekto snaží prekabátiť a podarí sa mu to, je to tvoja chyba, že si sa dal.