Zápisky z vojny
Je to taký zvláštny pocit. Neľutujem sa, len je to stále tam niekde v pozadí. Ako hudba vo výťahu. Nevšímate si ju vždy, ale proste niekedy sa dostane k vašim ušiam. Podobný pocit je aj ten pocit vojny. Fungujete ďalej, robíte činnosti, ktoré robíte aj mimo vojnového stavu, ale občas k vám prídu plazíve čierne myšlienky.
Čo keď som vešala bielizeň zbytočne? Čo keď zajtra nebudeme mať obývačku? Čo keď zajtra nebude voda? Bude prúd? Ale čo tam po veciach. Čo keď je toto posledné manželovo objatie, čo keď som posledný krát pobozkala svoje dieťa? A potom telo zaplavia tie pocity šťastia. Dokelu, však mám toho tak veľa. Zatiaľ.
Vo vojne nie sú víťazi. Sú len porazení. Pravdivé klišé, ktoré by som vryla do zrkadla všetkým mojím premúdrelým hejterom, z ktorých je každý presvedčený, že má recept na nekonečný svetový mier. Zničiť Izrael, lebo ten je vraj pôvodcom všetkého zla.
Pôvodcom všetkého zla je najmä ľudské nešťastie, ktoré sa jednotlivci snažia preniesť zo seba na druhých.
